Zamilovanosť, láska alebo obyčajná náklonnosť?

Niektoré emócie človeka sú pomerne jasne rozpoznateľné a definovateľné, k nim patrí napríklad zlosť, smútok alebo napríklad radosť. Ale nezriedka sa stáva, že ani my sami si nie sme celkom istí, čo vlastne cítime. A mnohokrát sa práve tieto pocity, v ktorých sa nedokážeme vyznať, vzťahujú k druhej osobne. Kde je hranica medzi zamilovanosťou, skutočnou láskou a obyčajnou náklonnosťou?

Krásna aj zradná zamilovanosť

Fáza zamilovanosti sa spravidla objavuje ako prvá, nemusí to však tak byť úplne vždy. Práve zamilovanosť je možné pravdepodobne najľahšie spoznať, pretože sú s ňou spájané určité jasné príznaky. Ktoré to sú?

Ak je človek naozaj Å¡Å¥astne zamilovaný, hýri zvyčajne aj bezdôvodne Å¡Å¥astniu náladou, na jeho tvári sa prakticky po celý deň objavuje úsmev a ostatným môže pripadaÅ¥ ako by bol “v rauÅ¡i”. Svoj objav túži zoznámiÅ¥ so svojou rodinou aj najbližšími priateľmi, je hrdý, keď sa s dotyčným či s dotyčnou vedie za ruky. MyÅ¡lienky sa neodbytne stáčajú iba jedným smerom, niekto pociÅ¥uje aj ony povestné “motýliky v bruchu,“ pri stretnutí sa mu môžu triasÅ¥ ruky či kolená návalom emócií. Zvyčajne je hlboko zamilovaný človek ochotný urobiÅ¥ prakticky čokoľvek, aby so svojím novým partnerom trávil čo najviac času, nezriedka je schopný kvôli tomu aj opustiÅ¥ zamestnanie a presÅ¥ahovaÅ¥ sa. Pre zamilovanosÅ¥ sú charakteristické ružové okuliare, nevidíme svoj objekt záujmu skutočnými očami a nevnímame jeho negatívne vlastnosti.

Zamilovanosť skôr či neskôr vyprchá. Môže sa potom premeniť v lásku, ale môže sa tiež ukázať, že šlo iba o silnú fyzickú príťažlivosť alebo náhly obdiv. A niekedy sa objaví nepríjemné rozčarovanie, kedy pôvodne zamilovaný človek vlastne nerozumie tomu, čo na tom druhom vôbec videl.

Skutočná láska alebo obyčajná náklonnosť?

Ide o skutočnú lásku alebo k druhému pociÅ¥ujeme obyčajnou náklonnosÅ¥, ktorá by sa dala asi najlepÅ¡ie charakterizovaÅ¥ dvoma slovami, a to “maÅ¥ rád”? Vedzte, že odlíšiÅ¥ od seba tieto dve emócie v skutočnosti nie je úplne jednoduché, pretože sa môžu navyÅ¡e aj navzájom prelínaÅ¥. Ak máme radi, môžeme totiž k dotyčnému zároveň cítiÅ¥ aj lásku. A dokonca sa hovorí, že samotná láska nestačí, ak chýba práve ono “maÅ¥ rád”.

Ak máme partnera radi, potom k nemu pociťujeme náklonnosť a silnú sympatiu, rozumieme mu a v jeho prítomnosti sa cítime dobre. Väčšinou nechýba ani porozumenie, s dotyčným sa nám zvyčajne ľahko a dobre komunikuje, býva oporou v ťažkých chvíľach. Na druhú stranu, ak chýba pravá láska, potom na neho väčšinou nežiarlim, dokážeme si ho bez väčších problémov predstaviť po boku niekoho iného. A veľmi často nie je prítomný výrazný sexuálny náboj, spaľujúca túžba po fyzickom dotyku.

V prípade skutočnej lásky cítime takisto sympatie, náklonnosť, porozumenie. Ale všetky tieto emócie sú trochu hlbšie a intenzívnejšie. Predstava, že dotyčného stratíme alebo bude s niekým iným, je takmer neznesiteľná.

Aby však láska vydržala, treba sa o ňu patrične starať. Pokiaľ ju necháme len plynúť, hrozí, že skôr či neskôr zmizne. Neoddeliteľnou súčasťou stabilnej partnerskej lásky je preto tiež komunikácia, nutná dávka tolerancie, vzájomného porozumenia a v neposlednom rade tiež úcty.