Videla som odraz minulých životov

Váš príbeh:

Keď som bola malá, vymýšľala som si vlastné príbehy. Aspoň takto to brali moji rodičia a ostatní, ktorí ma boli ochotní počúvať. Ja som ich však naozaj prežívala. Niekto to môže nazývať sen, niekto vidiny, ale videla som veci, ktoré som ako malé dieťa nemohla poznať.

Nikto vlastne nikdy neskúmal, odkiaľ som to mala. Asi si mysleli, že som si v televízii pozrela nejaký film – a o tom hovorím. V podstate ma nikto veľmi nepočúval.

Najčastejšie sa mi snívalo, že som bola komornou v nejakom paláci. Slúžila som staršej panej, okolo sa prechádzali ľudia v honosných róbach. Vôbec som netušila, kto to je, viem, len, že si ju všetci veľmi vážili. Ja som tiež pociťovala bázeň vždy, keď sa na mňa pozrela. Bola síce odmeraná, ale cítila som, že je spravodlivá a že by sa ma vedela zastať, keby mi niekto ubližoval. Občas boli na hrade alebo zámku veľké slávnosti, ktorých som sa však nemohla zúčastniť, ale viem, že sme s ostatnými potajme sledovali, kto z panstva prichádza, ako je oblečený. Potom sme si museli vykonávať svoje povinnosti, moje boli v zákulisí, preto sme sa vždy pýtali každej dievčiny, ktoré sa pohybovali medzi hosťami, ako to tam vyzerá.

Viem, že mi tam bolo dobre, ale niečoho som sa podvedome bála. Ako keby som čakala na niekoho, kto neprichádza a strachovala som sa, či sa mu niečo nestalo. Nikdy som sa nedopátrala k tomu, kto to bol, pretože tam sa moje sny až nedostali. Ako keby mi niekto v mysli vystrihol čiernu dieru. Vtedy som sa zvyčajne zobudila a moja detská myseľ si to odmietala pamätať. V určitom období som musela spávať s rozsvieteným svetlom na chodbe, v úplnej tme som sa bála.

Čím som bola starÅ¡ia, tým sa mi menej snívalo. Postupne som na môj sen o zámku aj zabudla. Až raz… Boli sme na dovolenke vo Francúzsku, jej súčasÅ¥ou bola aj návÅ¡teva zámkov na rieke Loire. Keď som priÅ¡la na jeden z nich, bola som prekvapená, pripadal mi akýsi známy. Ako keby som tam už niekedy bola. A naozaj – bola to verná podoba toho, čo som vídala v snoch. Pamätala som si neuveriteľné podrobnosti. Nábytok bol síce iný a rozmiestnený inak, ale detaily ozdôb na stenách či podlaha – to mi bolo také známe.

Vyšla som von, zmätená a prekvapená. Bolo to také živé. Neskôr mi jedna známa povedala, že moje sny v mladosti mohli byť odrazom minulých životov. Po mojich skúsenostiach som o tom presvedčená aj ja. Tie detaily, ktoré som spoznala v sne i realite, som nemohla poznať ani z televízie, ani z kníh. Zistila som si aj podrobnosti o ľuďoch, ktorí kedysi zámok obývali. Jediné, čo doteraz neviem je to, kto bol ten neznámy, na ktorého som čakala a ktorý mi naháňal taký strach.

Mária