Spomienky na minulé životy

Koho by nezaujímalo, čo sa stane po jeho smrti. Mnoho ľudí zastáva názor, že duša sa vráti do zeme, avšak existujú dôkazy o prevteľovaní?

Napríklad istý dr. Stefenson zistil, že spontánne spomienky detí na minulé životy sú zvyčajne zreteľnejšie, než ktorékoľvek iné svedectvo. Ešte dôležitejšie však je, že ich informácie možno často overiť priamo v rodinách a na popisovaných miestach.

Ukázalo sa, že väčšina prípadov spontánnych spomienok sa objavuje u kultúr so silnou vierou v prevteľovanie. Tiež k nim dochádza v priebehu niekoľkých prvých rokov od smrti predchádzajúcej osoby a iba v malej vzdialenosti od miesta, kde táto osoba bývala.

Existuje tiež množstvo dôkazov, že údajné spomienky na minulé životy sa objavujú aj v západných kultúrach, kde pojem prevteľovania nie je príliš akceptovaný. Mnoho ľudí si však bez ohľadu na svoj názor na tento problém vybaví spomienky na minulý život v stave zmeneného vedomia, ako napríklad pri hypnóze.

Minulý život

Vedci tvrdia, že podvedomá myseľ má pozoruhodnú schopnosť uchovávať si informácie získané čítaním, sledovaním televízie, alebo dokonca neúmyselným počúvaním okolitej konverzácie. Podvedomie teda môže vstrebať informácie o určitej historickej postave alebo dobe a potom ich využiť na vytvorenie spomienky na minulý život. Tomuto procesu sa hovorí kryptomnézia.

Teória o minulom živote

Niektorí parapsychológovia zastávajú názor, že tento druh informácií možno získať pomocou mimozmyslového vnímania, kedy si človek spomenie na minulý život tým, že sa telepaticky naladí na život niekoho iného.

Sú aj ďalšie teórie, ktoré tvrdia, že spomienky na minulé životy sú výsledkom rodovej, rasovej alebo kolektívnej pamäti, teda že sú biologickým fenoménom. Iné sa pokúšajú spojiť spomienky na minulé životy s rozštiepením osobnosti, ku ktorej môže dôjsť pri hypnóze vykonávanej za účelom liečby niektorých zdravotných komplikácií.

Otázky zostávajú

Zatiaľ čo niektoré vyššie spomínané teórie môžu vysvetliť niektoré prípady spomienok na domnelé minulé životy, žiadna z nich uspokojivo neobjasňuje, ako sa do týchto spomienok dostávajú presné historické údaje. To je voda na mlyn zástancom prevteľovania. Aj napriek racionálnemu jadru a dôkazom o tom, že osobnosť po smrti prežíva, zostáva rad nezodpovedaných otázok. Ktorá časť nášho ja sa vlastne prevteľuje? A predovšetkým, prečo väčšina ľudí žiadne zážitky z minulých životov nemá?